Opäť som sa rozhodla zlikvidovať jedno strašidlo zo skrine. Len v tomto prípade som potrebovala viac času. Aby to netrvalo toľko, koľko predpríprava, stanovila som si termín - koniec januára. O čo šlo?
Pod sedacou súpravou mám škrečkáreň vlny. Zväčša sú to menšie klbká a klbôčka, z ktorých sa veľký div neurobí. Keď už ich bol nadbytok a bolo treba vytvoriť miesto pre nové zbytky, tak som sa rozhodla časť materiálu zužitkovať na deku, patchwork v inej podobe. Ťažko odhadnem, kedy to bolo. 2009? Snažila som sa nájsť fotku, ktorú som v začiatkoch práce urobila a dokumentovala by presný dátum, ale nenašla... Takže rok len typujem.
Uložila som do prúteného koša rôznofarebné zbytky vĺn a pustila sa do háčkovania štvorcov. Práca nebola intenzívna, skôr to bola chvíľková, príležitostná zmena od iných aktivít. Časom som urobila 345 kúskov v rôznych farbách, roztriedila ich podľa odtieňov a rozjímala, ako ich zháčkovať = skončili opäť pod sedačkou. V tomto stave zaberali oveľa menej miesta ako pôvodné zbytky, tak nezavadzali a dobre sa uležali. Dozrel ich čas. Na preborné riešenie spojenia som nedošla, jednoducho som ich len prikladala a zháčkovala -využila som vlnu z páraného svetra.
Na deku som použila 336 štvorcov, pri televíznej kulise v pohodlí sedačky som za necelý január strávila viac času, než bežne stihnem za pol roka. Konečná podoba ešte nie je hotová, dosť času zaberie začistenie a obháčkovanie, ale nateraz som spokojná, že som skompletizovanie stihla na prvý termín.
Na úplné dokončenie som si nestanovila dátum, ale predstava by bola.
Háčkovaná deka je u mňa spojená so záhradou a pohodlným sedením v húpačke alebo v kresle Prečo? Neviem. Nie sú s tým spojené žiadne spomienky. Nemám záhradu, nemám húpačku, ale sen môžem mať. Takže si predstavujem podobné sedenie, vyhrievanie sa na jarnom slniečku, moje šermovanie háčikom a deka by bola o chvíľu hotová (ja viem, keby bola záhrada, tak by bol jarný čas venovaný jej )...
