Obrus

Chcela som si ušiť veľký obrus do kuchyne. Nič zložité, len zo štvorcov. Farebné ladenie malo byť hnedé alebo zelené. Taký bol plán a realita samozrejme iná.

S hnedými látkami je problém. Zelené síce sú, ale prevažne v hrkálkových odtieňoch, ktoré mi nevyhovujú. Maxi obrusu som sa nechcela vzdať, takže keď som natrafila v obchode na 10 vhodných vzorov a v hlave som si premietla, čo na doplnenie mám doma, neodolala som a kúpila. Že farebne vôbec nezodpovedajú našim obľúbeným odtieňom? To nič, potreba mať obrus bola väčšia. 

Takže som sa preladila na modrú...

Doplnila som ju s bielou a zužitkovala i damaškové látky, ktoré som kedysi dostala.

Štvorce som doplnila trojuholníkmi...

Už som sadala k stroju, že začnem quiltovať, ale rozhodla pre ručné prešitie a tak počas príjemných podvečerov na terase prešívam.

Chvíľu to bude trvať, ale teplé večery ešte budú dáky čas trvať, takže mám na dokončenie čas.

Bodky a vrtulky

Zvolila som tri veľkosti bielych bodiek na jasnočervenom podklade a pobavila sa s trojuholníkmi.

Šila som obrus, podľa kamarátky je to detská deka...

Nechcená batika

Jar mal u nás privítať slniečkový obrus ušitý z palety žlto - oranžových odtieňov. Vyhrala som sa so strojovým quiltovaním, pridala trochu ručného prešívania a bola veľmi spokojná.

No len do chvíle, kým som obrus nenamočila. Začali objavovať oranžové mapy!
Všetky látky boli vopred predprané, ale jedna asi nie v dostatočne teplej vode, kde by ukázala svoju nedokonalosť.

Obrus sa dá našťastie na stole tak otočiť, že poškodené miesto zakrýva drevený podnos. Neskončí teda zastrčený v skrini a nebudem toľko frflať, ak príde dáky Samo + Sato a zaprskajú ho...

Quiltovanie

Som veľkou obdivovateľkou voľného quiltovania a trapunta. Láka ma ušitie veľkej deky. Časom na ňu príde, ale musím získať väčšiu zručnosť. Už som  sa pár krát touto technikou bavila, boli to rozmerovo menšie veci - obliečky na vankúše.
Medzikrokom vankúša a deky je obrus, povedala som si- prečo ho neskúsiť?
Rúno, ktoré používam do dek sa mi zdalo hrubé a tak v novej objednávke výplňových materiálov som si dala pribaliť termolín nižšej gramáže na môj pokus.
Keď balík dorazil, hneď som sa pustila do rozkresu a následne do šitia. Práca sa darila, preto som chcela mať už obrus rýchlo hotový a ku koncu šitia som nedala pozor. Z rubovej strany sa mi podarilo urobiť pár malých záhybov. Niekto by si ich ani nevšimol, ale ja som na ne vždy pri quiltovaní háklivá a prerábam dovtedy, kým nie som spokojná. To sa stalo i tu. Opatrne som vypárala stehy a skončila, obrus odložila. V zime sa skoro stmieva, nelákalo ma pri umelom svetle sadať k presnému šitiu, ktoré si táto technika vyžaduje. Obrus som teda minulý rok nedorobila.
Využila som na to voľný januárový deň, pri dennom svetle to šlo raz-dva.
Na fotky bol čas až teraz.

S výsledkom som spokojná. Už len nabrať odvahu ho položiť na stôl a chrániť vlastným telom pred ušpinením...

Štóla

Jeden večer sa mi nechcelo do postele, pustila som sa do rezania a zošívania štvorcov,využila rýchly postup šitia podľa knihy Patchwork šitý na stroji a robila, dokým neurobila vianočnú štólu, s ktorou som bola spokojná dávno pred jej dokončením.

Umelé osvetlenie dáva snehobielej látke na fotke žltý nádych.

Štóla zatiaľ oddychuje na klavíri spolu s vianočnými ružami.