piatok 18. júla 2014

Renovácia

Pred časom sa u nás na dvore objavil stolík. Teda bývalý stolík. Bol určený na spálenie, tak mu vykladajúcici pomohli a rozlámali ho. Keďže som videla možnosť konečne sa na terase prestať hrbiť pri dočasnom plastovom stole, hromádku som uchránila pred premenou na popol a pustila sa do renovácie.
Všetko bolo natreté tmavou hnedou farbou, ktorá mala prekryť pôvodnú oranžovú.
Vrchná doska po čiastočnom opálení. Nie slnkom...
Pre porovnanie noha pôvodná a noha po odstránení farby.
Nasledovalo trochu šmirglovania, tmelenia, natierania, lepenia a stôl na terasu je hotový.
Už potrebujem len mať kde rozložiť šijací stroj a zaopatriť stolu obrus.

štvrtok 10. júla 2014

Posledné dni v práci.

V rámci renovácie priestorov v práci sa začali odkrývať steny na ktorých boli x-ročné materiály. Pod drevotrieskou sa skrývala neomietnutá tehlová stena. Čo by niektorí za takú dali v interiéri...
Steny sa museli teda oplácať, namaľovať. Jednu  časť natreli maliari na zeleno. Pre mňa príjemná trávová, ale ostatku sa nepáčila. Tak som bola zaúkolovaná ju niečim "poľudštiť".
Pôvodne som zamýšľala maľovať hríbikový domček, ale časovo som bola limitovaná odchodom na dovolenku, preto som zvolila jednoduchší motív. Kvietky siahajú do výšky 2m.

utorok 1. júla 2014

Darčeky

Tvorenie je stále bokom, ale našla som si čas na darčeky pre ľudí, ktorých mám rada a o pár dní sa od nich vzdialim nastálo niekoľko desiatok kilometrov. Všetky som fotiť som nestihla, tak aspoň pár kúskov...



pondelok 23. júna 2014

Toskánsko

Tento príspevok píšem už mesiac. Niekoľkokrát som menila text, fotky (tých je toľko, že je ťažko vybrať). Keďže to kvôli času nedám dohromady podľa svojej predstavy,zostručním.
Vrátim sa trochu v čase. Nemusím letné horúčavy, tak sme vyrazili za oddychom už na konci mája - samozrejme aktívnym. Naša cesta viedla do Toskánska.
Bývali sme neďaleko mestečka Pomarance v tichom príjemnom prostredí.
Recepcia má svoju históriu, dom pochádza z roku 1838.
Počas pobytu sme navštívili Volterru, San Gimignano (to ma oslovilo zo všetkých miest najviac), Sienu.
Boli sme vzhľadom na plánované aktivity trochu zaskočený kopcovitostou oblasti. Cyklotrasy mimo bežných komunikácií tu takmer nie sú, ale flexibilita sa stala našou silnou stránkou a na šport sme využili vínne cesty.
Zašli k pivnici Sorbiana, nevynechali vínnu cestu Chianti....
Teraz to vyzerá, že sme boli len v alkolovom opojení, ale ako cyklisti sme si to nemohli dovoliť. To by sa nám určite nepodarilo zvládnuť napr. toto stúpanie...
Zašli sme i do dediniek, kde vidieť turistov nie je asi až tak samozrejmé. Jenou z nich je napr. i San Dalmazio, počet obyvateľov nepresahuje 140.
 Ako všade ani tu nechýbali skvostné zákutia.
Došlo i na pasívny oddych, slnenie a knihu.
 Voda v bazéne pre mňa nedosahovala ideálnu teplotu, ale využila som chvíľu, kým bol prázdny.
Najviac ma udolala Elba. 
Nie uličky,
stopy Napoleóna,
ale kopce.
Príjemne trávený čas uteká podstatne rýchlejšie, po krásnom týždni došlo na poslednú grilovačku,
 naloženie bicyklov
 a posledný záber...
Včera oficiálne kalendárovo nastalo leto, tak si ho krásne užívajte a dovolenkovo oddychujte.



štvrtok 15. mája 2014

Na poslednú chvÍľu

Ak viem, že budem niekde dlhšie čakať, automaticky beriem som sebou knihu. Rovnako si dáku pribaľujem na cesty. Keďže jednu mám pred sebou, literatúra nemôže chýbať.
Batožina zbalená, knižka samozrejme tiež, ale niečo ešte nemám - obal, ktorý by ju ochraňoval. Prečo sa do neho nepustiť deň pred odchodom...
Vyberám obľúbené režné látky, strihám, šijem, prešívam a nové ošatenie je hotové.
A aký poklad skrýva?
Novinku od Jonasa Jonassona.  
Pred nedávnom mi bola odporúčaná autorova prvotina so slovami, že je docela fajn. Nebola len fajn, bola výborná, plná neuveriteľných situácií a hlavne humoru. Pobavila ma. Nie každému tento žáner vyhovuje, ale ak sa viete pozerať na svet trochu s nadhľadom, určite si o živote starčeka prečítajte. Do našich kín prichádza i film, ujsť si ho nedám, ale knihu mi nenahradí.

Na blogu o knižkách, kam sa žiaľ dostávam len sporadicky som objavila:

Paní říká, že si dneska nebude nic půjčovat, protože má knížky od Ježíška. Ptám se, co hezkého dostala. 
"Ááále, takový zvláštní dlouhý název to má. Jak nějaký dědek někam leze nebo co.."
(Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel) 



pondelok 12. mája 2014

Májovo

Prvý májový deň sme venovali výšlapu na Kľačiansku Maguru. Testovala som nový bicykel. Nedopriala som mu relax a došla na ňom až hore. To sa mi pred 2 rokmi nepodarilo. Do cieľa som vtedy dorazila, ale bicykel sem-tam robil pešieho sprievodcu.
A to už si užívam zaslúžený zjazd...
Večer bol spomienkový a hlavne veselý. Miesto majálesu sme šli na prvomájovú proletársku show do izby revolučných tradícií, na ktorú sa zmenila naša obľúbená viecha. Spevom sa spomínalo na dobu socializmu. Odzneli  piesne pionierske, ruské, budovateľské, krásne české a slovenské "vykopávky" a nezabudlo sa ani na Beatles, Nazareth....
Vďaka zrýchlenému počasiu sme na čerešni rozkvitnutý kvietok síce márne hľadali, ale verím, že i snaha sa ráta, na pusu pod čerešňou došlo, takže tento rok neuschnem...

Od prvého slniečka sa vo mne opakovane prebúdzajú plantážnicke sklony. Postupne donášam rôznu zeleň, bylinky, kvety, provizórne sadím a raz, keď bude záhrada záhradou, všetko dostane pevné miesto a spravím si malý raj.
Vysťahovali sme nášho Imra na terasu, nech sa jeho skoré ranné budenie tak neozýva. Chyba! V budíčku predbieha drozdy nielen hlasovo ale i časovo.
Možno by ho zastrašili dravce,ktoré som obdivovala.

Ďalší predĺžený víkend sme šli zdolať Polom (samozrejme na bicykli), kde je na vrchole pamätník - symbol práve pripomínaných dní.
Na opačnej strane je to ako mesačná krajina,
ale následné výhľady to vykompenzujú.

Na tvorenie čas nezostáva, ale to mi nevadí, pretože si miesto toho užívam vzduch, slnko, prírodu a samozrejme máj - lásky čas ( ale ten mám celoročne). Nech to máte podobne.





streda 19. februára 2014

Pokračovanie drobností

Do kabelky mi chýbal obal na zápisník a kozmetická taštička, tak som to napravila.
Ešte by to chcelo peňaženku, ale do tej sa neviem rozhýbať.

Zimne zotrvávam pri jednoduchšom šití, nezostalo pri jednom kuse, ale obaly na zápisníky dostali trochu inú podobu.
A ešte taštičky.