streda 27. júla 2011

V spleti pavučín.

Včera som kúpila materiál, ktorý zodpovedal mojej predstave. Pevný, s príjemným povrchom, niečo ako imitácia velúrovej kože, odolný a vo mne vysnených farbách.
 
Pripravila som si kolekciu tašiek s paličkovanými motívmi, preto názov V spleti pavučín.
Prvá - Spadané lístie - je už na svete. Mám z nej radosť. Šila som ju s veľkou chuťou, preto asi práca postupovala ľahko.
Zaslúžila by si foto na svetle, vonku v prírode, ale počasie nepraje.
A ešte detail motívu.

utorok 26. júla 2011

Trapunto

Táto technika mi učarovala už pred časom. Dávno som nemala v ruke nič, čo by bolo vhodné voľne quiltovať a mala som chuť "jazdiť" so strojom, tak sú na svete snehobiele obliečky na podušky.
Fotky teda nič moc, biela chce špeciálne osvetlenie. 

streda 20. júla 2011

Letné šitie.

V týchto horúčavách treba na seba len niečo ľahké. A kvietkové.
Prvý krát som žabkovala pomocou gumky na šitie. Vyšli z toho možno šaty, možno sukňa.
Na druhé šaty som nakombinovala 2 strihy podľa Burdy, aby boli podľa mojej chute.

piatok 15. júla 2011

Chladničkový výmet

V chladničke boli odložené rôzne zbytky zeleniny, tak som z nich vyrobila ľahkú večeru, možno aj zdravú vzhľadom na použité suroviny. Mladšia dcéra - odporkyňa sóje a zeleniny sa toho nechytila (a napchávala sa babkinými parenými buchtami), ale so staršou sme si pochutili.
Na sójové faširky je treba:
  • sójový granulát
  • zelenina (dala som varenú mrkvu, petržlen, brokolicu, karfiol, proste to, čo bolo v chladničke)
  • petržlenová vňať(veľa)
  • 2 vajíčka
  • strúhanka
  • soľ, vegeta, mleté korenie
  • olej
Sóju som zaliala vriacou vodou, pridala soľ, vegetu. Medzitým som rozmixovala varenú zeleninu, nakrájala petržlenovú vňať a urobila šalát.
Vyžmýkanú sóju som zmiešala so zeleninou, vajíčkami, vňaťou, strúhankou, dochutila a dala na chvíľu do chladničky, aby sa fašírky lepšie formovali. Potom už len obaliť v strúhanke a smažiť.
A šalát? Zas len to, čo zostalo nedojedené v chladničke:
  • kapusta
  • kukurica
  • červená fazuľa
  • rajčiny
  • paprika

pondelok 11. júla 2011

Keď bolo horúco...

Moja mama mi opakovane nadhadzovala, že by sa jej hodil pre pokojný spánok vankúš s levanduľou. Trochu so to odkladala, lebo ušiť len štvorec z látky a vyplniť ho je pre mňa moc tuctové.
V horúčavách, ktoré sú v týchto dňoch sa von nedá ísť, kniha dočítaná, marhule dozavárané, zostal stroj. Aby som sa moc nezapotila, chcelo to niečo jednoduché (a nie šiť kabát, ktorý mám nachystaný). Takže som pokračovala vo využití servítkov.

piatok 8. júla 2011

Keď pršalo, mrholilo...

To bolo ešte minulý víkend a ja som nemala čas vložiť foto môjho relaxu.
Do rúk som vzala ľanové plátno (ešte ručne tkané), vlizelín, servítky.
Nemám dobré skúsenoti s lepením servítkových obrázkov na textil, aj keď som vyskúšala kadejaké lepidlá, tak som skúsila na"prilepenie" obojstranný vlizelín.

pondelok 4. júla 2011

Neonatal

V piatok som mala všetkého plné zuby. Nevyspatosť, bola som svedkom fyzickej agresivity, pre niekoho nezodpovednosť mi ušiel autobus, na ďalší som čakala v lejaku 40 minút, minimálne hodinu som sa nemohla doma zohriať. Na podvečer som mala dohodnuté stretnutie s neznámou osôbkou z internetu, s ktorou som sa mala vybrať splniť jeden rest. Po takomto dni blbec by som  najradšej nikam nešla, ale nedalo sa nič robiť.
Zoznámila som sa a nasadla k príjemnej Ale do auta a vyrazili sme do trenčianskej nemocnice. Žiaden úraz, žiadna choroba. Šli sme odovzdať darčeky v podobe zavinovačiek, krytov na inkubátory, čiapočiek, ponožtičiek (lepšie povedané ponožtičôčok - to som teda napísala slovo...) na novorodenecké oddelenie pre predčasne narodené deti.
Ako šibnutím prútika som sa našla v inom svete, kde sálala pracovná pohoda, kľud, spokojnosť.
Zuzka, ktorá je z rovnakého mesta ako ja, ale nikdy sme sa nestretli (vďaka za net) nás previedla po oddelení. Keď som stála pred inkubátorom s človiečikom vážiacim niečo cez kilo moja hlava prepla, reset. Všetko nazbierané za 24 hodín padlo do koša. Bol tu len obdiv voči týmto ženám, ich práci.
Dievčatká v inkubátoroch boli krásne, ale menšie ako bábiky mojich dcér. Mala by som strach sa ich dotknúť, aby sa nerozplynuli. Na moment som sa vrátila o x rokov naspäť. Staršiu dcéru sem po narodení tiež previezli do inkubátora (ale v porovnaní s týmito princeznami bola valibuk), vyrástla z nej krásna, zdravá, vysoká slečna (aj inteligentná!). Tak som dievčatkám v duchu popriala, aby toto ich mini obdobie na štarte do života  bolo na veľa  rokov jediným problémom, ktorý museli prekonať,aby rýchlo rástli, mocneli, prekypovali zdravím.
Chvíľu sme posedeli, venovala nám čas staničná sestra, z ktorej aj napriek všetkým problémom, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú, úžasnému postoju vlády k zdravotným sestrám sršal optimizmus, radosť zo života.

Chcem poďakovať AleJanke, Ivonke, Alenke z Dubnice, Martinke zo Santovky, Beatke zo Žitnej, Danke zo Zavaru (snáď som na nikoho nezabudla) a aj mojej mladšej dcére, že pomohli v akci NEONATAL, našli si čas, kúpili materiál a pustili sa do práce. Sestričky obdivovali našu prácu, zručnosť. Novorodenecké oddelenie v Trenčíne vám všetkým veľmi ďakuje.
 Záver dňa bol pre mňa krásny. Darované sa mi vrátilo.