piatok 30. októbra 2015

Dušičky

Na dušičkový čas mi zostali z detstva pekné spomienky. Bol čas cestovania k príbuzným, ktorých sme navštevovali 2-3 krát v roku. Chodili sme na hroby predkov, ktorých som nepoznala. Z cintorína sa šlo na návštevu plnú dospeláckych rečí, spomínania a i  klebetenia. Prateta rozprávala otcovi novinky (podané rýdzim trnavským nárečím) štýlom: "Vieš, Jožina, z dolného konca, zo štvrtej chalupy, v uličke medzi tými, joj, ako sa to oni volajú, čo si zobrala Lojza, toho, čo jeho dedo mal rolu vedľa našej, nie vedľa môjho otca, ale ešte tvojho deda, na Močariskách, vlastne nie na tých, ale za kostolom a jeho otec sa o ňu dohadoval so sestrou, vieš, tou, čo chodila ako malá pásť kravy na horné pastviny a stále jej utekali na naše,ona si zobrala Fera od kováčov, čo tam tvoj otec chodil kone podkúvať...." Nevedela som o kom a o čom je reč, ale nevadilo. Zamestnávala som sa dobrotami, ktoré prateta prichystala. Domov sme sa vracali potme, vždy som bola nalepená na okne auta a obdivovala rozžiarené cintoríny, kým som nezaspala. 
Rokmi pribúdali návštevy hrobov príbuzných, ktorý už boli súčasťou môjho života. Čaro rozžiarených cintorínov sa zmenilo na nostalgiu. A nostalgia na hlboký smútok, keď tento rok prišiel prvý krát čas ísť na hrob človeku z tých najbližších...

nedeľa 25. októbra 2015

Sadili ste?

Pred rokom som vygooglila múdro o jesennom sadení odrezkov levandule. Veľmi sa mi to nepozdávalo, ale prečo neskúsiť? Buď z toho niečo vyrastie, alebo na jar vyhodím uschnuté paličky (ak tam dáke zostanú).
Z levanduľového kríčka som odrezala zopár 10 cm koncov, šupla do zeme, prikryla plastovou fľašou.
Nastalo niekoľkomesačné čakanie. Sem-tam som nakukla, či sú rastlinky ešte v zemi, ale neodkrývala som.
Na jar moja trpezlivosť skončila. Dáky život som videla akurát na dvoch odrezkoch - čosi z nich rašilo. Povedala som si, že vždy lepšie niečo ako nič. Síce plantáž nevybudujem, ale i trocha poteší. Pri vyberaní zo zeme na moje prekvapenie i ostatné, na prvý pohľad obschnuté pahýlky mali korienky. Všetky som presadila. Z odrezkov vyrástli malé kríčky, dokonca mali i pár kvietkov. Takto podobne vyzerali všetky v auguste.

Množenie teraz opäť opakujem, na jar by som sa rada dočkať rovnakej radosti a rozšíriť levanduľový záhon. No sadila som s oneskorením, tak neviem- neviem...
I napriek mnohému zisťovaniu, hľadaniu, čítaniu nemám jasno v strihaní levandule. Jedni odporúčajú počkať na jar, iní strihajú na jeseň. Akú máte skúsenosť vy? 

nedeľa 18. októbra 2015

Vešiačik

Na začiatku bola doska a servítok. Vlastne nie, na začiatku boli porcelánové úchytky, ktoré som si želala mať na dvierkach kuchynskej linky. No hodili sa viac mosadzné, porcelánové teda putovali do škrečkovne. Dlho v nej nepobudli. V šatníku mi chýbal vešiačik na čačky. Takže prišla na rad doska, servítok a trochu hoblovania, lepenia. Vŕtanie som ponechala na zručnejších.
Visí asi polovica okrášlovatiek a vešiačiky sú plné. Musím sa ešte raz niekedy podobne pohrať.