štvrtok 15. mája 2014

Na poslednú chvÍľu

Ak viem, že budem niekde dlhšie čakať, automaticky beriem som sebou knihu. Rovnako si dáku pribaľujem na cesty. Keďže jednu mám pred sebou, literatúra nemôže chýbať.
Batožina zbalená, knižka samozrejme tiež, ale niečo ešte nemám - obal, ktorý by ju ochraňoval. Prečo sa do neho nepustiť deň pred odchodom...
Vyberám obľúbené režné látky, strihám, šijem, prešívam a nové ošatenie je hotové.
A aký poklad skrýva?
Novinku od Jonasa Jonassona.  
Pred nedávnom mi bola odporúčaná autorova prvotina so slovami, že je docela fajn. Nebola len fajn, bola výborná, plná neuveriteľných situácií a hlavne humoru. Pobavila ma. Nie každému tento žáner vyhovuje, ale ak sa viete pozerať na svet trochu s nadhľadom, určite si o živote starčeka prečítajte. Do našich kín prichádza i film, ujsť si ho nedám, ale knihu mi nenahradí.

Na blogu o knižkách, kam sa žiaľ dostávam len sporadicky som objavila:

Paní říká, že si dneska nebude nic půjčovat, protože má knížky od Ježíška. Ptám se, co hezkého dostala. 
"Ááále, takový zvláštní dlouhý název to má. Jak nějaký dědek někam leze nebo co.."
(Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel) 



pondelok 12. mája 2014

Májovo

Prvý májový deň sme venovali výšlapu na Kľačiansku Maguru. Testovala som nový bicykel. Nedopriala som mu relax a došla na ňom až hore. To sa mi pred 2 rokmi nepodarilo. Do cieľa som vtedy dorazila, ale bicykel sem-tam robil pešieho sprievodcu.
A to už si užívam zaslúžený zjazd...
Večer bol spomienkový a hlavne veselý. Miesto majálesu sme šli na prvomájovú proletársku show do izby revolučných tradícií, na ktorú sa zmenila naša obľúbená viecha. Spevom sa spomínalo na dobu socializmu. Odzneli  piesne pionierske, ruské, budovateľské, krásne české a slovenské "vykopávky" a nezabudlo sa ani na Beatles, Nazareth....
Vďaka zrýchlenému počasiu sme na čerešni rozkvitnutý kvietok síce márne hľadali, ale verím, že i snaha sa ráta, na pusu pod čerešňou došlo, takže tento rok neuschnem...

Od prvého slniečka sa vo mne opakovane prebúdzajú plantážnicke sklony. Postupne donášam rôznu zeleň, bylinky, kvety, provizórne sadím a raz, keď bude záhrada záhradou, všetko dostane pevné miesto a spravím si malý raj.
Vysťahovali sme nášho Imra na terasu, nech sa jeho skoré ranné budenie tak neozýva. Chyba! V budíčku predbieha drozdy nielen hlasovo ale i časovo.
Možno by ho zastrašili dravce,ktoré som obdivovala.

Ďalší predĺžený víkend sme šli zdolať Polom (samozrejme na bicykli), kde je na vrchole pamätník - symbol práve pripomínaných dní.
Na opačnej strane je to ako mesačná krajina,
ale následné výhľady to vykompenzujú.

Na tvorenie čas nezostáva, ale to mi nevadí, pretože si miesto toho užívam vzduch, slnko, prírodu a samozrejme máj - lásky čas ( ale ten mám celoročne). Nech to máte podobne.