utorok, 23. apríla 2013

Modré okienko

Štvorčeky 5x5 cm mám narezané na dokončenie jednej ručne šitej deky. Jej zhotovenie sa ráta na päťročnicu, tak skoro teda nebude.
Do krabice s dielikmi sem tam načriem. Tak vznikol napr. žltý obrus a teraz i menší modrý ( so zárukou, že tentokrát už žiadna farba nepustí! ).

Prezerala som fotky a objavila ešte dáke staršie tvorenie v modrom.

Pri kuchynskej súprave som  tiež načrela do dekovej zásobárne.

streda, 17. apríla 2013

Nechcená batika

Jar mal u nás privítať slniečkový obrus ušitý z palety žlto - oranžových odtieňov. Vyhrala som sa so strojovým quiltovaním, pridala trochu ručného prešívania a bola veľmi spokojná.

No len do chvíle, kým som obrus nenamočila. Začali objavovať oranžové mapy!
Všetky látky boli vopred predprané, ale jedna asi nie v dostatočne teplej vode, kde by ukázala svoju nedokonalosť.
Obrus sa dá našťastie na stole tak otočiť, že poškodené miesto zakrýva drevený podnos. Neskončí teda zastrčený v skrini a nebudem toľko frflať, ak príde dáky Samo + Sato a zaprskajú ho...

nedeľa, 14. apríla 2013

Nová Lynette

Po niekoľkých týždňoch trávim víkend doma. Privstala som si, ale než začnem s nedeľným kolotočom a domáco-pracovnými restami, tak si vychutnávam ešte ráno v posteli so šálkou melty, pc a počúvaním Jarka Nohavicu. Ešte pred pol hodinou to vyzeralo na krásny slnečný deň, no opäť nás už zahaľujú mraky. Nevadí, dážď mám rada.
Preklikávam rôzne blogy, je v nich veľa inšpirácie, nápadov, nádherných fotiek, takže by nebol problém preležať pri nich celý deň. Veď to poznáte.
Prezerala som i tvorivé knižné novinky. Oslovila ma na konci júna vychádzajúca kniha od Lynette Anderson.

Jednu už od nej mám a je naozaj inšpiratívna. Myslím, že nesklame i jej jarné tvorenie a tak koniec týždňa završujem darčekom pre seba - knižku si objednávam. Síce na ňu budem musieť ešte dáky mesiac počkať, bude už leto, ale dáva mi to priestor do ďalšej jari stihnúť niečo podľa knihy vyrobiť.

nedeľa, 7. apríla 2013

BBB

Cez týždeň som triedila rozrobené práce, vybrala 4 a chystala sa ich cez víkend posunúť bližšie k dokončeniu.
Ja mienim, zima mení. A tak ja som neplánovane testovala svoju bežkársku zdatnosť na trase BBB = Bumbálka - Bílá - Bumbálka = 30 km.
Úžasný ľadový svet. Všetko zastierala hmla. Dodávala lesu krásne rozprávkové čaro.
Na kopci sme stretli valacha. To bol teda môj dojem. Ale google mi povedal, že je to zbojník ( ešte že ma neozbíjal o môj poklad domáci ).
V priebehu týždňa som robila i poriadok v pc a natrafila na fotku spred roka, kedy som sa už premávala na bicykli. Takže na porovnanie - kvitnúca magnólia fotená 4.4.2012.
Zo začiatkom tohtoročnej jari to snáď ale nevyzerá až tak v nedohľadne. Na našej budúcej záhrade sa na svet predrali tieto krásky.

štvrtok, 4. apríla 2013

Po čase...

Viac nedobrovoľne než ako z nedostatku času som neblogovala. Je konečne čas na doháňanie.
Asi už bude pravidlom, že s koncom zimy dochádzajú sily i môjmu organizmu. Keby to bolo na pár dní, nebudem  namietať, veď všetko potrebuje sem-tam poštrajkovať, lenže moje telo si po roku zas povedalo, že keď už - tak poriadne a aspoň pár týždňov. Donútilo ma vypnúť, nemala som silu a chuť robiť nič, utrpením pre hlavu bolo i telefonovanie, pre oči počítač. Trávila som dni  v posteli.
Zostala mi aspoň energiu na knihy. Za mesiac som ich stihla prečítať toľko ako inokedy minimálne za pol roka.
Nebudem tu spisovať zoznam, ale nedá mi nespomenúť ďalších objavených severanov.
K dávnejším obľúbencom patrí Nesbo a Larsson. Teraz sa k ním pridáva Henning Mankell a Johan Theorin.
Ak teda máte radi a rady trochu napätia, odporúčam!
V posteli sa po čase dalo pliesť, tak pribudlo 9 párov zbytkových ponožiek. Aspoň malá ukážka:
Prišiel čas na rekonvalescenciu. Nedošlo na sedenie pri stroji, ale zvykanie si na kyslík a pohyb.

Nad Čadcou od hotela Husárik sme vyrazili na menší okruh.
Priznávam, že napriek krásnemu prostrediu som výlet ofrflala. Najprv sa mi do kopčekov nezvyklo šmýkalo a neobišlo sa to bez nepríjemného pádu, dolu kopcami sa zas lepil sneh a bežky nebežkali. Narobila som sa ako kôň. Naopak môj poklad si nevedel vynachváliť, ako sa mu výborne jazdí. Do chvíle, než sme v závere zistili, že máme vymenené bežky... Ale to už som vzdala a so záťažou došla do cieľa.
0dvtedy pravidelne počúvam, či nepožičiam svoje bežky, príp. i topánky... S tými to raz skúsim! Uvidíme, kto to lepšie zvládne.

Budzogáň je krásne slovenské slovo. Mne bol ukázaný ten, ktorý nechal zapichnutý nahnevaný obor pri svojom výlete na našom území.

O týždeň ( už po oficiálnom príchode jari ) cestou na Lietavský hrad fúkal severák, ale slniečko ohlasovalo oteplenie.
Výhľad bol krásny a ja som bola opäť testovaná s poznávania vrchov pred sebou.

Po pár dňoch si príroda rozmyslela svoje prebratie, zima začala nanovo a kvitnutie kvetov sme si museli vytvárať umelo doma. 

Veľkonočné sviatky sme si užili snehovo, rovnako ako väščina Slovákov. 
Jánošíkove diery zívali prázdnotou a ako vždy boli krásne.

V pondelok sme šli skúsiť Makov. Došli sme až k Bumbálke, kde nás ohúrili kopce snehu a najčastejšie sme nestretali ľudí ale zhŕňače. 
Asi už poslednú tohtosezónnu bežkotúru som si úžasne vychutnala a ako bonus som mala šťastie, že miesto poliatia som bola posnežená, čo je neporovnateľne príjemnejšie ako ľadová voda.

Nič z dvojmesačného hobby rozplánovania som nestihla, ale podstatné je, že som opäť fit, s kopcom energie a chuťou do tvorenia.
Všetkým nám prajem už prelomenie zimy a rýchle prekonanie prípadnej jarnej únavy.
Ja sa budem snažiť dopozerať všetku krásu na blogoch, čo ste vytvorili a stihnúť sa nabudúce pochváliť aj vlastným výtvorom. Krásne dni.