Červená.

Ihelníček. To jediné som našla po rozhliadnutí sa po byte červené. Inak sa táto farba nachádza len v mojom syslišti látok.
Dala som sa inšpirovať netom, vybrala len odtiene červenej v kombinácii s bielou. Keďže som čajníkovala, tak prišiel na rad ďalší kryt.

S množstvom štvorčekov som sa rozbehla, vyšlo aj na obrus.

Tea

Káva by sa v našich zásobách márne hľadala. Nik ju nepije. A ak si ju návšteva želá, musí sa ohlásiť dopredu. Zato čajmi je to u nás preplnené, radi ich popíjame. Pred 2 týždňami som sa konečne dostala k ušitiu krytov na čajníky.
Pri prvom nedošlo k zastrihnutiu do látky, ale len k voľnému quiltovaniu.

Pri druhom už prišli na rad nožnice, strihanie, skladanie.

Farebná jeseň

Jeseň mnohí spájajú so sivotou, nečasom, depresiami. Vo mne vyvoláva kľud, pokoj, pohodu, spomalenie tempa.
Opäť som sa pustila do farbenia. Kúpeľňa trochu trpela.

Farby na šáloch síce nie sú typicky jesenné, ale zažiaria a splnia svoj účel - ochránia pred chladom vetra.

Púchovský remeselný jarmok.

Koncom leta bol v Dubnici remeselný jarmok, ktorý ale nemal s remeslami nič spoločné, bolo tam 90% handrárov. Veľké sklamanie bolo vynahradené krásnym stretnutím. Spoznala som tam artmamu Janku, s ktorou sme si padli do noty. Prebrali sme kadečo a Janka prebudila vo mne jednu prachom zapadnutú myšlienku - tiež sa zúčastniť dákeho jarmoku. Pár dní som premýšľala, či sa na to dať. Ale prečo to neskúsiť? Poslala som prihlášku a mala necelé dva týždne na šitie. Zdalo by sa to doť, ale nie vtedy, keď prídem 15.30 z práce a čakajú ma domáce povinnosti. A ešte som mala svoj stroj na záručnej prehliadke, ktorá sa natiahla skoro na 3 týždne. Musela som vystačiť so starým privilegom. Samozrejme som toho veľa nestihla, veľa vecí zostalo rozrobených, ale naprázdno som nešla. Na dodanie odvahy a ako spoločnosť sa obetovala kamarátka Gabika.
Sobotný deň sme teda strávili v Púchove na skutočnom remeselnom jarmoku. Počasie vyšlo, slnko hrialo, atmosféra bola príjemná, veľké množstvo šikovných, zručných remeselníkov s krásnymi výrobkami. Ľudia sa zastavovali, pýtali na spôsob šitia, chválili. A to mi stačilo k dobrému pocitu.
Malo to aj svoje nevýhody. Nebol čas na obzeranie stánkov, nebol čas sa dlhšie porozprávať s ľuďmi, s ktorými som sa poznala len telefonicky, alebo z internetu (ale som nesmierne rada, že som ich spoznala osobne), nebol čas na fotky. A to ani len na odfotenie svojich výrobkov. Pri šití som to nestihla a potom už tiež nie.

Obetavá Gabika, ktorej moc ďakujem:

Ďakujem aj Janke. Bez stretnutia s ňou, by som sa určite neodhodlala ísť sa takto prezentovať. Tu je pri práci:

 

 

S pod jej rúk vychádza fimová nádhera. Ďalšie jej šperky sa dajú vidieť tu: http://fimosperk.webnode.sk/

 

Morské oko

Dala som dohromady zelené a modré látky, ktoré mi pripomínali odtiene mora. Narezala som na štvorce a zošívala. Obdĺžnik som prequiltovala rôznymi odtieňmi do vĺn. Pre oživenie som naaplikovala kruhy á la morské oko.

Fotky neodrážajú skutočné odtiene. Snáď až tieto:

Tu je vidieť aj gombíky, ktoré som prišila do stredov.

Viac fotiek som nestihla. Pri práci nebol čas a veľmi rýchlo šla k novej majiteľke.

Drobnosti

Levanduľa je dávno usušená, bolo treba na ňu ušiť "kabáty".

Príležitostne pokračujem aj v babičkovke, len to ide pomaly.