Púchovský remeselný jarmok.

Koncom leta bol v Dubnici remeselný jarmok, ktorý ale nemal s remeslami nič spoločné, bolo tam 90% handrárov. Veľké sklamanie bolo vynahradené krásnym stretnutím. Spoznala som tam artmamu Janku, s ktorou sme si padli do noty. Prebrali sme kadečo a Janka prebudila vo mne jednu prachom zapadnutú myšlienku - tiež sa zúčastniť dákeho jarmoku. Pár dní som premýšľala, či sa na to dať. Ale prečo to neskúsiť? Poslala som prihlášku a mala necelé dva týždne na šitie. Zdalo by sa to doť, ale nie vtedy, keď prídem 15.30 z práce a čakajú ma domáce povinnosti. A ešte som mala svoj stroj na záručnej prehliadke, ktorá sa natiahla skoro na 3 týždne. Musela som vystačiť so starým privilegom. Samozrejme som toho veľa nestihla, veľa vecí zostalo rozrobených, ale naprázdno som nešla. Na dodanie odvahy a ako spoločnosť sa obetovala kamarátka Gabika.
Sobotný deň sme teda strávili v Púchove na skutočnom remeselnom jarmoku. Počasie vyšlo, slnko hrialo, atmosféra bola príjemná, veľké množstvo šikovných, zručných remeselníkov s krásnymi výrobkami. Ľudia sa zastavovali, pýtali na spôsob šitia, chválili. A to mi stačilo k dobrému pocitu.
Malo to aj svoje nevýhody. Nebol čas na obzeranie stánkov, nebol čas sa dlhšie porozprávať s ľuďmi, s ktorými som sa poznala len telefonicky, alebo z internetu (ale som nesmierne rada, že som ich spoznala osobne), nebol čas na fotky. A to ani len na odfotenie svojich výrobkov. Pri šití som to nestihla a potom už tiež nie.

Obetavá Gabika, ktorej moc ďakujem:

Ďakujem aj Janke. Bez stretnutia s ňou, by som sa určite neodhodlala ísť sa takto prezentovať. Tu je pri práci:

 

 

S pod jej rúk vychádza fimová nádhera. Ďalšie jej šperky sa dajú vidieť tu: http://fimosperk.webnode.sk/