Kedže dcéra nastupuje na umelckúú školu a bude sa špecializovať na scénickú kostýmovú tvorbu, prehodnotila som nároky, ktoré by mala mať figurína, upustila z toho, že musí byť stará (ale ten sen si raz splním!). Teraz je podstatnejšie, aby spĺňala praktickú stránku, mala vhodnú veľkosť a šli do nej pichať špendlíky.A keď som na nete natrafila na niečo, čo by vyhovovalo, objednala som.
Pribudol nový člen rodiny. Samozrejme, že nemôže byť bez mena a ja jej potichu hovorím Ančuška.
Po vybalení, poskladaní bola hneď povýšená do funkcie manekýnky.
Obliekla som ju do ručne farbenej tuniky. Na šitie som použila len bavlnu - organtín, krajky, šikmé pásiky.
Aj keď som všetko farbila spoločne (odtieň šarlát), materiály chytili rôzne odtiene a farebne nesplývajú.
Odev by mal dopĺňať vhodný šperk. Z mojej šperkovnice sa nič nehodilo, tak som oprášila paličky, babu.
Použila som len plátenko, vybrala korálku a vhodné odtiene perloviek , okraj som spevnila medeným drôtikom.
Janinko, ta tunika je úžasná a s tím šperkem, nádhera! Tu starou pannu si určitě jednou pořídíš! A když máš tak šikovnou dceru, vyfoť nám její výtvory, nebo ať si rovnou založí svůj blog, bude mít krásnou práci!
OdpovedaťOdstrániťHezké pondělí, zdravím Helena
úúúžasné!!!
OdpovedaťOdstrániť