Nenaháňam sa...

Priznávam, že u nás nič nepripomína blížiace sa vianoce. Obývačku  /je už asi trvalo premenená na dielňu / okupujú porozkladané postupne dokončované veci, ktoré som sľúbila urobiť, vetvičky na vence a aranžovanie sú stále v igelitke, dvere zdobí ešte girlanda z chmelu... Naučila som sa nestresovať termínovaním, nenaháňať sa, aby bolo všetko tip-top.
Svoju pohodu som - sme rodinne - podporila bombovým koncertom Beatles Vianoce 2012.

Skupina The Backwards nezačala  postupným rozbiehaním a gradovaním, ale chlapci to hneď rozbalili naplno a vydržali v tomto tempe do konca. Od prvej pesničky ma vystrelovalo zo stoličky, mala som problém obsedieť. Boli sme síce opakovane vyzvaní k pohybu, ale ohľaduplnosť voči sediacim za mnou ma zastavila -  prišli si užiť niečo iné, ako môj chrbát. Tak som tancovala v sede aspoň hornou časťou tela. A nielen ja...

Čo skladba, to obrovský oprávnený aplauz, do ktorého museli začať "beatlesáci" spievať, inak by sa koncert pekne pretiahol. Hudba napĺňala energiou, radosťou, životom.
Nádherný moment nastal, keď rozospievané publikum na pár chvíľ stíhlo do takého ticha, že by bolo počuť spadnúť špendlík. Bola to chvíľa, kedy nám "John Lennon" pripomenul, ako sa stáva mnoho podstatného v živote prázdnou frázou a hlavne potrebu lásky.
Koncert bol proste úžasný, stále vo mne zneje a podporuje pohodu - tú som pred chvíľou znásobila popíjaním vína pri miesení cesta na koláče...
Prajem, aby ste si v predsviatkovom zhone našli chvíľu na zastavenie, vypnutie, mali radosť nie len z množstva napečených koláčov, vyupratovaného a vyzdobeného bytu, nakúpených darčekov, ale i z pohľadu na zasnežený strom, postaveného snehuliaka, vločky, ktorá vám sadne na nos, prečítania pár strán z knihy, pustenia si obľúbeného CD... A čo tak najbližše, keď uvidíe na chodníku šmýkaľku sa skľznuť? Jasné, že nie po varenom víne na námestí.