Všetko má svoj čas

Záhradu som mala dlho len v predstavách. Na kúsku som pestovala bylinky, rajčiny, pár kríčkov. 

Až raz to prišlo a zavelilo sa: "Všetko  musí odtiaľ preč, ide sa pracovať."

Takto vyzeral náš "plácek" po zrovnaní so zemou...

Vyrazilo sa na nákup, ktorý by som prirovnala k rovnakej radosti, ako keď nakupujem látky. Rozdiel bol v tom, že látky nakupujem intuitívne, čo sa mi zapáči. Na rastlinky som šla s presným zoznamom.

Plné tašky som naskladala na terasu a nechala burinky zapózovať.

Nasledovalo umiestňovanie, prekladanie, sadenie. Za jedno sobotné popoludnie a nedeľné ráno mi prešlo rukami 153 rastlín. Niektoré i viackrát, ak som im menila stanovište. Aj keď plocha na výsadbu nie je veľké, nákup sa roztrúsil  ako nič. 

Trávnik si vzal na starosť môj poklad.

Cca 3 týždne po záhradnej brigáde sme sa mohli tešiť z takého pohľadu.

Tráva šalie, rastie a rastie, kosačka vrčí niekoľkokrát v týždni.

Nepredpokladala som, že niektoré rastlinky ma potešia kvetmi už pár týždňov po vysadení.

Záhrada ma odtrhla od tvorenia, šitia, trochu od kníh. Ale čas v nej strávený je pre mňa obrovský relax. Ešte zďaleka nemá svoju konečnú podobu. Pri plote čaká na vysadenie brečtan, aby vymenil des plachtu a urobil nám zelenú stenu, nevyšli rastlinky na pás okolo druhej strany trávnika (teším na nákup!), namnožená levanduľa je tiež čakateľom, určite sa bude niečo presádzať. 

Ale všetko má svoj čas....