Turisticky...

Počasie sa na chvíľu zmenilo na zimné, tak sme si mohli cez víkend užiť prechádzky v Slovenskom raji. Klasicky sme v prvý deň dali Suchú Belú, druhý Prielom Hornádu. 

Mojej karte v telefóne sa toľký mráz asi nepáčil a rozhodla sa zamrznúť. Naveky. A žiaľ s ňou odišla i väčšina záberov.

Autíčková deka

Prišiel pravý čas na autíčkové bločky, ktoré som mala ušité už dávnejšie. Šila som vtedy chlapčenskú deku a predvídavo som ich robila dvojmo. 

Pôvodne som chcela ako doplnkovú zvoliť látku s dopravnými značkami, ale nenašla som ju nikde dostupnú. K náhradnej látke som sa v čase, keď bolo všade zavreté dostala vďaka ochote majiteľky internetovému obchodu v Žiline , takže som sa mohla pustiť do tvorenia.

Bloky som obšila výraznejšími farbami, aby na bledom podklade vynikli.

Hotový top

 Deka je špeciálne šitá pre malého fešáka k jeho prvým narodeninám, nemohlo teda chýbať i meno.

 Takto vyzerá v plnej kráse. Deka, nie naša terasa (aj tá je krásna) obložená drevom v očakávaní treskúcej zimy.

Tohtoročna výzva

Na nete sa objavila výzva pre patchworkárky na šitie 365-tich blokov, t.j.na každý deň jeden (+ jeden oddychový deň, keďže tento rok je prestupný). Po ich zošití na konci roka vznikne krásna a jedinečná deka. Takže prečo sa nezapojiť... 

Viem, že neurobím všetky dieliky. Jednak deka je pre mňa veľká (cca 230 x 230 cm) a určite príde aj obdobie, kedy toho budem mať plné zuby a uspokojím sa s tým, čo budem mať urobené. Čas a hlavne moja výdrž ukážu, ako to dopadne.

Farebnú predstavu som mala jasnú. To, čo vznikne z dielikov bude moje, preto nemohlo vyhrať nič iné ako jesenné tóny, teda odtiene hnedej, okrovej, oranžovej, žltej. Doma som nemala v potrebnom množstve dostatok vhodných látok, ktoré si takéto dielo zaslúži, Vzhľadom na rozmer deky je orientačne treba 18,5 m pri šírke 110 cm. Hľadala som, kombinovala, vyberala, objednala. 

Dodanie z obchodu  bolo veľmi rýchle.  

Základná paleta vyzerá takto:

K týmto látkam sem-tam pridám ešte niečo z domácich zásob.

Do realizácie som sa pustila až včera a pokračovala dnes podvečer. 

Práca je to prplavá,  nerezala som zatiaľ nič širšie ako 2 inche. Ale šlo to fajn. 

Dohnala som 17 dní. 

Pri poslednom kúsku som urobila fotky pre predstavu o veľkosti. 

 Mierka dvoch zošitých kúskov...

 A pre porovnanie výsledný bloček a vreckovky.

Tyrkys & hnedá

Deka pre mladú, milú, veľmi energickú pani, ktorá sa s romantikou nekamaráti ( ale v kútiku srdca určite hej ).

Bez snehu...

Dátum i mráz presvedčivo hovorí, že zima je v plnom prúde, ale sneh sme si zatiaľ neužili.

Posielam pár fotopozdravov:

z hrebeňa Malej Fatry,

z Jánošíkových dier,

 z prechádzky na Straník. Tá hneď od začiatku naznačovala, aké bude krásne neviditeľno...

Keď sa zima opýta...

Ak bude veľmi zvedavá, tak sa môže nakuknúťdo našej kuchyne. Uvidí starinku, ktorú som sa snažila skultúrniť.

Pred necelým rokom sme doviezli domov túto vrchnú časť príborníka.

Desiatky rokov zapadal prachom na povale u rodičov.

V lete som odstraňovala staré nátery, brúsila.

Na skrinke sa odzrkadlil zub času a teda nebolo možné ju natrieť lazúrou, aby vynikla krása dreva. Takže došlo na natieranie farbou- zvolila som bledučkú zelenú (vraj mentolovú).

 Opäť som využila porcelánové úchytky, pôvodne určené na dvierka kuch. linky.

 A nebola by som to ja, ak by som ich niečim neovešala...

Skrinka ešte nemá konečnú podobu. Chýbajú police, sklo, kľúč. 

Vonku sa už nedá pracovať, ale dokončenie by som rada stihla čo najskôr. 

Aj u nás...

Síce len po malých krôčkoch, ale aj u nás trochu badať, že sa blížia sviatky.

Adventné sviečky som stihla načas,

 pozdravy tiež,

veniec na terasu čaká len na zavesenie

a niečo je ešte vo výrobnom procese.

Prajem dobré rozplánovanie všetkého, čo sa chystáte stihnúť, nech finišujete s úsmevom a v pokoji.