Stihla som!

Čo? Januárový plán.
Opäť som sa rozhodla zlikvidovať jedno strašidlo zo skrine. Len v tomto prípade som potrebovala viac času. Aby to netrvalo toľko, koľko predpríprava, stanovila som si termín - koniec januára. O čo šlo?
Pod sedacou súpravou mám škrečkáreň vlny. Zväčša sú to menšie klbká a klbôčka, z ktorých sa veľký div neurobí. Keď už ich bol nadbytok a bolo treba vytvoriť miesto pre nové zbytky, tak som sa rozhodla časť materiálu zužitkovať na deku, patchwork v inej podobe. Ťažko odhadnem, kedy to bolo. 2009? Snažila som sa nájsť fotku, ktorú som v začiatkoch práce urobila a dokumentovala by presný dátum, ale nenašla... Takže rok len typujem.
Uložila som do prúteného koša rôznofarebné zbytky vĺn a pustila sa do háčkovania štvorcov. Práca nebola intenzívna, skôr to bola chvíľková, príležitostná zmena od iných aktivít. Časom som urobila 345 kúskov v rôznych farbách, roztriedila ich podľa odtieňov a rozjímala, ako ich zháčkovať = skončili opäť pod sedačkou. V tomto stave zaberali oveľa menej miesta ako pôvodné zbytky, tak nezavadzali a dobre sa uležali. Dozrel ich čas. Na preborné riešenie spojenia som nedošla, jednoducho som ich len prikladala a zháčkovala -využila som vlnu z páraného svetra.
Na deku som použila  336 štvorcov, pri televíznej kulise v pohodlí sedačky som za necelý január strávila viac času, než bežne stihnem za pol roka. Konečná podoba ešte nie je hotová, dosť času zaberie začistenie  a obháčkovanie, ale nateraz som spokojná, že som skompletizovanie stihla na prvý termín.

Na úplné dokončenie som si nestanovila dátum, ale predstava by bola.
Háčkovaná deka je u mňa spojená so záhradou a pohodlným sedením v húpačke alebo v kresle Prečo? Neviem. Nie sú s tým spojené žiadne spomienky. Nemám záhradu, nemám húpačku, ale sen môžem mať. Takže si predstavujem podobné sedenie, vyhrievanie sa na jarnom slniečku, moje šermovanie háčikom a deka by bola o chvíľu hotová (ja viem, keby bola záhrada, tak by bol jarný čas venovaný jej )...

Fotodeka

V lete som šila fotodeku na prianie. Majiteľka si našla čas na jej vyzdvihnutie až pred vianočnými sviatkami a ja si nachádzam čas na jej ukážku až teraz.
Cez net som dostala fotky, približný rozmer, farby ( + ak by tam mohli byť slová - bolo by dobre). Ostatok bol na mne. Takto som sa s tým popasovala.

Premiéra

Počas zimnej dovolenky sneh nie a nie napadnúť a ja som nemohla vyskúšať svoj ježiškovký darček.
Zima sa umúdrila, minulý víkend bola konečne dostatočná perina, tak som sa mohla premiérovo postaviť na bežky. Nie premiérovo tento rok, ale prvý krát v živote. Vraj vek už na to mám - povedal kolega....
Zimný šport mi chýbal. V okolí nebýva už roky žiadna zamrznutá vodná plocha, tak korčule spia svojim dlhoročným spánkom. No a cez víkend som možno našla to pravé orechové....
Už len treba zájsť dostatočne ďaleko od hlupákov na štvorkolkách a terénnych autách, ktorých hobby v ničení terénu, rušení hlukom prírodného ticha v každej ročnej dobe som akosi stále nepochopila.

Tento víkend klopkal na moje dvere dáky vírus, doma som ho úspešne zdolala pri ihliciach, nákrčníku (strašné slovo) a likvidovaní aspoň jedného klbka z mojej veľkej zásobárne vlny.

Resty

Neskrátil sa s nástupom ďalšieho roka deň? Každý strašne rýchlo preletí. Prešla viac ako polovica januára, kde sa dni stratili - neviem. Vlastne viem. Dovolenkovo som si užívala a oddýchla si ako už dávno nie, potom som sa pracovne aklimatizovala.
Aj šijací stroj mal pauzu, keďže bol mimo môjho dosahu. No ruky to bez svojho spôsobu relaxu dlho nevydržali.
Novoročné predsavzatia som si niky nedávala - keď niečo chcem, tak sa do toho pustím hocikedy, nepotrebujem špeciálny dátum ani príležitosť. No počas predvianočného upratovania som začala skladať na hromádku nedorobené práce, tá rástla, až sa z nej stala hora. Takže jeden malý sľub som si dala - postupne začať kopec zmenšovať.
Jedna štvrtina už padla. Boli to práce typu - viac ako rok ušitý kabát,

na ktorom bolo treba už len ručne zašiť otvor v podšívke slúžiaci na prevrátenie, prišiť ucho na tašku...
Pred viac ako rokom som robila deku k narodeninám. V pláne bola i poduška. Teraz bol čas na dokončenie, pohrať sa s ručným prešitím a zostal materiál i na kozmetickú taštičku.

Ministromček už tróni,

vyšívané oriešky podľa Lenky majú miesto na dverách,

veniec dostal nové sviečky a čaká na zapálenie,

o chvíľu škrtne zápalka,my si sadneme k stolu...

Prajem všetkým šťastné a veselé....

Štóla

Jeden večer sa mi nechcelo do postele, pustila som sa do rezania a zošívania štvorcov,využila rýchly postup šitia podľa knihy Patchwork šitý na stroji a robila, dokým neurobila vianočnú štólu, s ktorou som bola spokojná dávno pred jej dokončením.

Umelé osvetlenie dáva snehobielej látke na fotke žltý nádych.

Štóla zatiaľ oddychuje na klavíri spolu s vianočnými ružami.

Nenaháňam sa...

Priznávam, že u nás nič nepripomína blížiace sa vianoce. Obývačku  /je už asi trvalo premenená na dielňu / okupujú porozkladané postupne dokončované veci, ktoré som sľúbila urobiť, vetvičky na vence a aranžovanie sú stále v igelitke, dvere zdobí ešte girlanda z chmelu... Naučila som sa nestresovať termínovaním, nenaháňať sa, aby bolo všetko tip-top.
Svoju pohodu som - sme rodinne - podporila bombovým koncertom Beatles Vianoce 2012.

Skupina The Backwards nezačala  postupným rozbiehaním a gradovaním, ale chlapci to hneď rozbalili naplno a vydržali v tomto tempe do konca. Od prvej pesničky ma vystrelovalo zo stoličky, mala som problém obsedieť. Boli sme síce opakovane vyzvaní k pohybu, ale ohľaduplnosť voči sediacim za mnou ma zastavila -  prišli si užiť niečo iné, ako môj chrbát. Tak som tancovala v sede aspoň hornou časťou tela. A nielen ja...

Čo skladba, to obrovský oprávnený aplauz, do ktorého museli začať "beatlesáci" spievať, inak by sa koncert pekne pretiahol. Hudba napĺňala energiou, radosťou, životom.
Nádherný moment nastal, keď rozospievané publikum na pár chvíľ stíhlo do takého ticha, že by bolo počuť spadnúť špendlík. Bola to chvíľa, kedy nám "John Lennon" pripomenul, ako sa stáva mnoho podstatného v živote prázdnou frázou a hlavne potrebu lásky.
Koncert bol proste úžasný, stále vo mne zneje a podporuje pohodu - tú som pred chvíľou znásobila popíjaním vína pri miesení cesta na koláče...
Prajem, aby ste si v predsviatkovom zhone našli chvíľu na zastavenie, vypnutie, mali radosť nie len z množstva napečených koláčov, vyupratovaného a vyzdobeného bytu, nakúpených darčekov, ale i z pohľadu na zasnežený strom, postaveného snehuliaka, vločky, ktorá vám sadne na nos, prečítania pár strán z knihy, pustenia si obľúbeného CD... A čo tak najbližše, keď uvidíe na chodníku šmýkaľku sa skľznuť? Jasné, že nie po varenom víne na námestí.