nedeľa, 15. mája 2011

Ančuška

Moje šitie začalo pred rokmi šitím oblečenia pre seba. Dávno som si priala mať starú drevenú krajčírsku figurínu, na ktorej určite zanechal čas svoje známky. Pravidelne som chodila na aukro, hľadala, zapojila sa do prihadzovania, ale cena sa zakaždým vyšplhala nad moje možnosti.
Kedže dcéra nastupuje na umelckúú školu a bude sa špecializovať na scénickú kostýmovú tvorbu,  prehodnotila som nároky, ktoré by mala mať figurína, upustila z toho, že musí byť stará (ale ten sen si raz splním!). Teraz je podstatnejšie, aby spĺňala praktickú stránku, mala vhodnú veľkosť a šli do nej pichať  špendlíky.A keď som na nete natrafila na niečo, čo by vyhovovalo, objednala som.
Pribudol nový člen rodiny. Samozrejme, že nemôže byť bez mena a ja jej potichu hovorím Ančuška.
Po vybalení, poskladaní bola hneď povýšená do funkcie manekýnky.
Obliekla som ju do ručne farbenej tuniky. Na šitie som použila len bavlnu - organtín, krajky, šikmé pásiky.
Aj keď som všetko farbila spoločne (odtieň šarlát), materiály chytili rôzne odtiene a  farebne nesplývajú.
Odev by mal dopĺňať vhodný šperk. Z mojej šperkovnice sa nič nehodilo, tak som oprášila paličky, babu.
 
Použila som len plátenko, vybrala korálku a vhodné odtiene perloviek , okraj som spevnila medeným drôtikom.

2 komentáre:

  1. Janinko, ta tunika je úžasná a s tím šperkem, nádhera! Tu starou pannu si určitě jednou pořídíš! A když máš tak šikovnou dceru, vyfoť nám její výtvory, nebo ať si rovnou založí svůj blog, bude mít krásnou práci!
    Hezké pondělí, zdravím Helena

    OdpovedaťOdstrániť