Puduškománia

Dnes som "likvidovala"  polyesterové vločky. Chytila ma poduškománia a minula som skoro 4 kg výplne.

Pred časom prešla naša sedačka vonkajšou úpravou. Látka už bola patrične zničená. Keďže konštrukcia bola vo výbornom stave, tak sme ju prečalúnili. Robili sme to prvý krát a určite som sa čalúneniu nevenovala naposledy. Bavilo ma to. Celoročne mi v obývačke kvitnú sedmokrásky...

Bolo treba doupraviť k tomu aj posteľ a dnes, keď som nemusela do práce konečne prišlo na rad rozstrihanie darčeka - snehobielej nepoužitej obliečky s výrezom v strede. Niečo podobné som ako dieťa vídavala u príbuzných

Na oboch stranách bola krásna výšivka, ktorú som využila.

Biele podušky  v bežnej veľkosti som doplnila dvoma veľkými s poťahovou bavlnou zo sedačky.

Toto je tiež z látky - čakateľky, zbytok madeiry a krajka.

Zatiaľ je to provizórium (v pláne je patchworková deka s háčkovanými motívmi a trapuntom), ale som spokojná, že som izbu konečne zladila.

V mojom živote nie je nič ružové - ani okuliare si nenasádzam. Túto farbu nemusím, radím ju asi na posledný stupienok. U nás doma sa v ružovej nachádza iba pár nití a sem-tam živé ružové ruže. V obchode ma ale zlákala látka s falošným patchworkovým vzorom a v poduškách sa pokračovalo v romantickom tóne.

A keďže je zima za dverami, tak aj niečo severské.