K týmto fotkám ma doviedla práca dcéry. Na konci
každého polroka dostanú v škole zadanie. Na základe stanoveného materiálu,
techniky spracovania musia
v priebehu týždňa navrhnúť, vyrobiť, prezentovať výrobok.
Tentoraz sa mali inšpirovať ľudovými tradíciami, spraviť
návrh na šatku a vyrobiť čepiec. Mohli šiť, lepiť, vyrezávať,
z materiálov použiť len kartón a bavlnu, z farieb mali
k dispozícii bielu a režnú.
Šatka mala mať predpísané ľudové prvky.
Z tejto hromádky
vznikol návrh šatky.
Prvky z nej sa mali preniesť i do čepca.
Tak dieťa strihalo,
špendlilo,
šilo na stroji
a šilo dosť hodín ručne.
A výsledok?
Ja som si spomenula na rodinné poklady. U niekoho sú to
tehličky zlata, u nás ručné výrobky predkov. Tu je z nich zopár kúskov.
-svadobná šatka
- svadobný čepiec
- golier
Potrebovala som napísať visačku, tak som vytiahla písací
stroj. Vedľa seba sa ocitli výrazne rozdielne generácie.
Na klavíri mi tróni ešte jeden starček.
zajímavé.
OdpovedaťOdstrániťDíky.
Odstrániť...úžasné...Ala
OdpovedaťOdstrániťAla, ďakujem.
OdstrániťJani, smekám před šikovností dcery a její kreativitou, jakou studuje školu? A tvé poklady, ty jsou nad všechno zlato světa, nádhera!
OdpovedaťOdstrániťMoc zdravím, Helena
Heli, dcéra študuje scénickú kostýmovú tvorbu, preto takýto typ tvorenia. Naše poklady sú naozaj krásne, len škoda, že ležia v skrini.. Posielam pozdrav.
OdstrániťFakt sa mi to páči, mám rada takéto projekty. Podobné veci riešime aj my doma.Len občas je ich naraz veľa a moja fantázia je mimo. &Lenka
OdpovedaťOdstrániťLeni, fantáziu nechávam na dieťa, ja fungujem ako poradca pri technike šitia a ako kritik každého krivšieho stehu.
OdpovedaťOdstrániť