pondelok 4. júla 2011

Neonatal

V piatok som mala všetkého plné zuby. Nevyspatosť, bola som svedkom fyzickej agresivity, pre niekoho nezodpovednosť mi ušiel autobus, na ďalší som čakala v lejaku 40 minút, minimálne hodinu som sa nemohla doma zohriať. Na podvečer som mala dohodnuté stretnutie s neznámou osôbkou z internetu, s ktorou som sa mala vybrať splniť jeden rest. Po takomto dni blbec by som  najradšej nikam nešla, ale nedalo sa nič robiť.
Zoznámila som sa a nasadla k príjemnej Ale do auta a vyrazili sme do trenčianskej nemocnice. Žiaden úraz, žiadna choroba. Šli sme odovzdať darčeky v podobe zavinovačiek, krytov na inkubátory, čiapočiek, ponožtičiek (lepšie povedané ponožtičôčok - to som teda napísala slovo...) na novorodenecké oddelenie pre predčasne narodené deti.
Ako šibnutím prútika som sa našla v inom svete, kde sálala pracovná pohoda, kľud, spokojnosť.
Zuzka, ktorá je z rovnakého mesta ako ja, ale nikdy sme sa nestretli (vďaka za net) nás previedla po oddelení. Keď som stála pred inkubátorom s človiečikom vážiacim niečo cez kilo moja hlava prepla, reset. Všetko nazbierané za 24 hodín padlo do koša. Bol tu len obdiv voči týmto ženám, ich práci.
Dievčatká v inkubátoroch boli krásne, ale menšie ako bábiky mojich dcér. Mala by som strach sa ich dotknúť, aby sa nerozplynuli. Na moment som sa vrátila o x rokov naspäť. Staršiu dcéru sem po narodení tiež previezli do inkubátora (ale v porovnaní s týmito princeznami bola valibuk), vyrástla z nej krásna, zdravá, vysoká slečna (aj inteligentná!). Tak som dievčatkám v duchu popriala, aby toto ich mini obdobie na štarte do života  bolo na veľa  rokov jediným problémom, ktorý museli prekonať,aby rýchlo rástli, mocneli, prekypovali zdravím.
Chvíľu sme posedeli, venovala nám čas staničná sestra, z ktorej aj napriek všetkým problémom, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú, úžasnému postoju vlády k zdravotným sestrám sršal optimizmus, radosť zo života.

Chcem poďakovať AleJanke, Ivonke, Alenke z Dubnice, Martinke zo Santovky, Beatke zo Žitnej, Danke zo Zavaru (snáď som na nikoho nezabudla) a aj mojej mladšej dcére, že pomohli v akci NEONATAL, našli si čas, kúpili materiál a pustili sa do práce. Sestričky obdivovali našu prácu, zručnosť. Novorodenecké oddelenie v Trenčíne vám všetkým veľmi ďakuje.
 Záver dňa bol pre mňa krásny. Darované sa mi vrátilo.

6 komentárov:

  1. Janka a dievčatá, ste šikovnice šikovné!!! Nesedíte, nefrflete, ale konáte!!!Klobúk dolu!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Janka si uzasna! kiez by bolo viac takychto Janiek :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Janka, vďaka za správu a som rada, že akcia Neonatal aj vďaka tebe a Ali pomohla ďalšej nemocnici a malým človiečikom :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Milá Janka :) mám slzy na krajíčku keď čítam tvoje riadky a pocity, ktoré si mala, keď si bola u nás na návšteve (ak to tak môžem nazvať) na novorodeneckom oddelení. Veľmi pekne si to napísala. Teším sa, že si aj pri tak kratučkom stretnutí s nami a s našimi najmenšími chrústikmi zabudla na svoje každodenné starosti. Vašim darčekom sme naozaj veľmi rady, tešíme sa z nich a ešte raz Vám v mene celého novorodeneckého oddelenia ďakujem. Zuzana

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Moc hezké...žaneta

    OdpovedaťOdstrániť